História doménového mena

Píšete ich každý deň bez rozmýšľania: weboke.nl, wikipedia.org, google.com. Odkiaľ sa však taká doména vlastne berie? Kto vymyslel, že počítače majú dostať meno, ktorá prípona bola prvá a ktorá doména bola úplne prvá na celom svete? V tomto článku vás vezmeme od telefónu na stole v Kalifornii až k viac ako 400 miliónom domén dneška. Cestou nás čaká pivný podtácok, počítač veľký ako chladnička a Holanďan, ktorý ručne zaregistroval desaťtisíc domén.

Pred doménami: jeden zoznam pre celý internet

V sedemdesiatych rokoch internet ešte neexistoval. Existoval ARPANET, sieť niekoľkých desiatok počítačov univerzít a amerického ministerstva obrany. Každý počítač mal číslo, a keďže si čísla nikto nedokáže zapamätať, dostali aj meno. Tieto mená boli v jednom textovom súbore: HOSTS.TXT.

Tento súbor spravovala Elizabeth „Jake“ Feinler so svojím tímom z Network Information Center v SRI v Kalifornii. Chceli ste pripojiť nový počítač alebo zmeniť meno? Počas úradných hodín ste zavolali do NIC a Jake alebo niekto z jej tímu zmenu do súboru zapísal. Potom si každý počítač v sieti musel znova stiahnuť celý súbor. Kým bolo počítačov niekoľko stoviek, fungovalo to bez problémov. Okolo roku 1983 však bolo počítačov toľko, že sa súbor menil takmer denne, mená si navzájom prekážali a samotné sťahovanie zaberalo poriadnu časť sieťovej prevádzky.

1983: Paul Mockapetris kreslí strom

Riešenie prišlo od Paula Mockapetrisa, výskumníka z University of Southern California. V novembri 1983 opísal Domain Name System v dvoch dokumentoch, RFC 882 a RFC 883. Jeho kolega Jon Postel, ktorý spravoval čísla a mená internetu, ho požiadal, aby päť konkurenčných návrhov zlúčil do jedného systému.

Mockapetrisova myšlienka je v podstate veľmi jednoduchá: namiesto jedného zoznamu, ktorý musí spravovať každý, vytvoríte strom. Na vrchole je koreň, pod ním prípony a pod každou príponou mená. Každá vetva zodpovedá za svoj vlastný kúsok. Porovnajte to s poštovou adresou: krajina vie, ktoré mesto, mesto vie, ktorá ulica, ulica vie, ktorý dom. Nikto nemusí poznať všetky adresy sveta, a predsa pošta dorazí. Tento systém používame dodnes, s miliardami vyhľadávaní denne. Len samotná SIDN, správca .nl, ich zodpovie zhruba štyri miliardy denne.

O rok neskôr napísali štyria študenti v Berkeley prvý softvér, vďaka ktorému systém skutočne fungoval: BIND. Jeho neskoršia verzia dodnes beží na veľkej časti všetkých nameserverov na svete.

1. januára 1985: prvé prípony

Ktorá prípona teda bola prvá? Je to remíza. 1. januára 1985 sa naraz spustilo prvých sedem prípon: .com, .net, .org, .edu, .gov, .mil a .arpa. Názvy boli stanovené o rok skôr v RFC 920 a vymyslel ich tím Jake Feinler: .com pre firmy (commercial), .org pre organizácie, .edu pre univerzity, .gov pre americkú vládu, .mil pre armádu. Bol rok 1985 a internet bol ešte taký americký, že nikomu neprišlo zvláštne, že „vláda“ jednoducho znamenala americkú vládu.

Až v novembri 1988 pribudla ôsma, .int, na žiadosť NATO. Potom bolo dvanásť rokov ticho.

15. marca 1985: symbolics.com, úplne prvá

A teraz otázka, na ktorú chce poznať odpoveď každý: ktorá doména bola úplne prvá? Je to symbolics.com, zaregistrovaná 15. marca 1985 spoločnosťou Symbolics z Cambridge v Massachusetts. Symbolics vyrábala takzvané Lisp stroje, počítače pre výskumníkov v oblasti umelej inteligencie. Taký stroj bol veľký asi ako chladnička. Pekný detail: ich počítače vytvárali animácie pre niekoľko filmov Star Trek a spoločnosť sa spomína aj v románe Jurský park.

Aké výnimočné to bolo, vidno na tempe, ktoré nasledovalo. Za celý rok 1985 bolo zaregistrovaných presne šesť domén .com: po Symbolics nasledovali bbn.com (24. apríla), think.com (24. mája), mcc.com (11. júla), dec.com (30. septembra) a northrop.com (7. novembra). V roku 1986 prišli veľké mená: xerox.com, hp.com, ibm.com, sun.com, intel.com a att.com. Apple zaregistroval apple.com 19. februára 1987, Microsoft sa pridal až 2. mája 1991, amazon.com prišla 1. novembra 1994 a google.com 15. septembra 1997. Zaujímavosťou je, že facebook.com existovala už od 29. marca 1997, osem rokov predtým, ako ju Facebook kúpil. V roku 1992, sedem rokov po štarte, ešte nebolo ani 15.000 domén .com. Dnes ich je viac ako 166 miliónov.

Samotná spoločnosť Symbolics už dávno neexistuje, jej doména však áno. V auguste 2009 bola symbolics.com predaná investorovi do domén a dodnes je online ako malý pamätník.

Pre úplnosť: Škandinávci tvrdia, že najstaršou doménou na svete je nordu.net, pretože existovala už 1. januára 1985. Bol to však deň, keď vznikli samotné prípony, a nordu.net bol názov sieťového uzla, nie bežná registrácia. Symbolics.com je prvá doména, o ktorú firma skutočne požiadala a aj ju dostala.

Aj ostatné prípony mali svoju prvotinu. 24. apríla 1985 dostalo naraz päť univerzít doménu .edu (berkeley.edu, cmu.edu, purdue.edu, rice.edu a ucla.edu), v júni 1985 sa css.gov stala prvou vládnou doménou a 10. júla 1985 zaregistrovala spoločnosť Mitre prvú doménu .org: mitre.org.

Pivný podtácok v Amsterdame: ako krajiny získali vlastnú príponu

Všetky tieto prípony boli americké. Teusovi Hagenovi a Pietovi Beertemovi z Centra pre matematiku a informatiku (CWI) v Amsterdame to prišlo trochu zvláštne. Hagen v roku 2026 pre NOS porozprával, ako to prebiehalo: .edu, .gov a .com sa im zdali príliš americké, a tak na pivný podtácok načrtli prípony .nl a .be podľa kódov krajín na poznávacích značkách áut. Keďže Nemecko používa na značkách len jedno písmeno (D) a to bolo málo, zvolili dve písmená. „Na každom kamióne vidím svoj podpis,“ hovorí Hagen dodnes hrdo.

Oficiálnym základom sa stal existujúci zoznam ISO s dvojpísmenovými kódmi krajín. Jon Postel prideľoval národné prípony podľa jednoduchého pravidla: kto ako prvý vážne požiadal o príponu svojej krajiny a bol ochotný za ňu zodpovedať, ten ju dostal. Takto sa celý svet rozdelil za pár rokov, bez zmluvy, bez schôdze, e-mailom.

Na papieri bola prvou národnou príponou .us, vytvorená 15. februára 1985. Potom prišli .uk a .gb 24. júla 1985 (Briti vo vlastnej sieti už používali „uk“ a nechceli prejsť na oficiálny kód gb, ktorý sa preto nikdy nezačal používať), .il pre Izrael 24. októbra 1985 a .au pre Austráliu 5. marca 1986. Tieto prvé prípony však boli obmedzené alebo sa ešte reálne nepoužívali. Prvou národnou príponou mimo Spojených štátov, ktorá naozaj začala fungovať, bola .nl.

25. apríla 1986: Holandsko dostáva .nl

Piet Beertema, správca systémov v CWI, napísal na jar 1986 formálnu žiadosť Jonovi Postelovi. Očakával dlhý proces. O dva týždne prišla odpoveď, ktorá v podstate znamenala: schválené, pokojne do toho. Beertema bol podľa vlastných slov „naozaj ohromený“. Postel mu ešte pripísal, že je prvý, kto registruje národnú príponu. 25. apríla 1986 bola .nl skutočnosťou.

1. mája 1986 zaregistroval Beertema prvú doménu .nl a určite to tušíte: cwi.nl, pre svojho zamestnávateľa. Táto doména existuje dodnes. Kto sa pozrie do whois SIDN, uvidí mimochodom 30. apríla, holandský Deň kráľovnej. Je to preto, že SIDN v roku 2012 prešla na svetový čas UTC, čím sa všetky staré dátumy registrácie posunuli o deň. Beertema trvá na tom, že to bol 1. máj, a bol pri tom.

Druhou doménou .nl bola hse.nl Vysokej školy v Eindhovene, 17. mája 1986. Prvých desať domén patrilo univerzitám, vysokým školám a výskumným inštitútom. Prvou veľkou firmou bol Philips s philips.nl 24. septembra 1986. Nezaobišlo sa to bez problémov: o názov Philips sa prihlásilo viacero ľudí a Beertema musel sám rozhodnúť, kto ho dostane. Medzi rokmi 1986 a 1991 bolo celkovo zaregistrovaných ani nie sto domén .nl.

Ako taká registrácia prebiehala? Žiadosť prišla e-mailom, Beertema si ju prečítal a názov ručne zapísal do textového súboru vo svojom počítači. Sám to s iróniou nazýval „cutting-edge technology“. Desať rokov to robil sám, celkovo zhruba pri desiatich tisícoch domén. Vytvoril aj balíček „urob si sám“, pomocou ktorého si kolegovia v iných európskych krajinách mohli zriadiť vlastnú príponu. Za pár rokov ju mala takmer celá Európa. 17. novembra 1988 o 14:28 navyše pripojil Holandsko ako jednu z prvých dvoch krajín k NSFNET, predchodcovi internetu, ako ho poznáme dnes. Nie nadarmo ho volajú Godfather of .nl. Dodnes spravuje webovú stránku godfatherof.nl.

V roku 1996 už toho bolo na Beertemu samého naozaj priveľa („trochu sa to vymklo z rúk“, povedal o tom sám). 31. januára 1996 preto CWI, SURFnet a NLnet založili SIDN, holandskú nadáciu pre registráciu internetových domén, ktorá odvtedy zabezpečuje všetky registrácie .nl. Od 1. apríla 1996 bola doména .nl po prvý raz spoplatnená. A až v roku 2003 mohli doménu .nl registrovať aj súkromné osoby; dovtedy bol potrebný zápis v holandskej obchodnej komore.

1991: web robí domény slávnymi

Až do začiatku deväťdesiatych rokov boli domény záležitosťou výskumníkov a správcov systémov. To sa zmenilo, keď Tim Berners-Lee v CERN vymyslel World Wide Web a v roku 1991 ho zverejnil. Zrazu mal každý dôvod pamätať si adresu a doména sa stala značkou. V roku 1995 americká vláda rozhodla, že registrácia už nebude bezplatná: Network Solutions mohla účtovať 100 dolárov za dva roky. V roku 1998 vznikla ICANN, ktorá spravuje celý systém, a v roku 2000 kúpil Verisign spoločnosť Network Solutions za 21 miliárd dolárov. Firmu, ktorá ešte v roku 1995 zmenila majiteľa za 4,7 milióna dolárov.

Aj v Holandsku to išlo rýchlo. Miliónta doména .nl bola zaregistrovaná 19. decembra 2003 (verzeker-online-zelf.nl), dvojmiliónta 10. augusta 2006 (shop4business.nl), päťmiliónta v roku 2012 a šesťmiliónta 18. júna 2020 (deyogiclub.nl). Dnes existuje viac ako šesť miliónov domén .nl, vďaka čomu je .nl štvrtou najväčšou národnou príponou na svete. Približne sedemdesiat percent všetkých holandských webov používa doménu .nl. Najdrahšou doménou .nl v histórii bola vakantie.nl, predaná v roku 2007 za 2,5 milióna eur.

Doména ako zlatá baňa

Kde sú mená vzácne, tam sa obchoduje. Najdrahšou doménou so známou cenou je ai.com: v roku 2025 bola predaná za 70 miliónov dolárov. Predtým bola na čele voice.com, kúpená v roku 2019 za 30 miliónov dolárov. Ďalšie rekordné predaje: 360.com (17 miliónov, 2015), chat.com (15,5 milióna, 2023), sex.com (13 miliónov, 2010) a hotels.com (11 miliónov, už v roku 2001). Pre porovnanie: novú doménu .nl si u WebOké zaregistrujete už za pár eur. Treba len predbehnúť ostatných.

Nové prípony: od .info po .amsterdam

Pätnásť rokov zostalo pri pôvodných príponách a kódoch krajín. V novembri 2000 vybrala ICANN prvé nové: .info, .biz, .name, .pro, .aero, .coop a .museum. V roku 2004 nasledovali okrem iného .mobi, .travel, .jobs a .cat (pre Katalánsko, nie pre mačky). 5. mája 2010 sa spustili prvé prípony v inom písme, v arabčine pre Egypt, Saudskú Arábiu a Spojené arabské emiráty, a o niečo viac ako týždeň neskôr nasledovala ruská .рф.

Veľký zlom prišiel v roku 2012, keď ICANN otvorila systém každému s dobrým plánom a poriadne naplnenou peňaženkou. Prišlo 1.930 žiadostí. Prvé nové prípony boli podpísané v júli 2013 a vo februári 2014 sa ako prvý latinský nováčik spustila .guru. Holandsko sa zapojilo tiež: .frl pre Frísko existuje od 22. augusta 2014 a .amsterdam od 20. novembra 2014. Dnes existuje viac ako 1.200 generických prípon, od .app po .zuerich.

Internet v číslach

V polovici roka 2026 mal svet po prvý raz viac ako 400 miliónov domén: presne 401,6 milióna. Z toho 166,6 milióna tvorí .com a 148,6 milióna národné prípony. Najväčšou národnou príponou je .de s viac ako 17 miliónmi domén; .nl je s viac ako šiestimi miliónmi na štvrtom mieste. Na pivný podtácok vôbec nie zlé.

A čo weboke.nl?

Samozrejme sme sa pozreli. Weboke.nl bola zaregistrovaná 22. apríla 2005. To je presne tri dni pred devätnástymi narodeninami .nl a šesť dní predtým, ako vznikla .eu: táto prípona bola vytvorená až 28. apríla 2005. Weboke.nl je teda staršia ako európska prípona, staršia ako Twitter a staršia ako iPhone. V čase našej registrácie existovalo približne jeden a pol milióna domén .nl; dvojmiliónta prišla až o viac ako rok neskôr. Vedľa cwi.nl sme mladíci, ale v doménových rokoch sme už úctyhodní dvadsiatnici.

História v skratke

• 1974: jeden textový súbor, HOSTS.TXT, obsahuje všetky názvy počítačov siete ARPANET.
• November 1983: Paul Mockapetris opisuje Domain Name System.
• 1. január 1985: spúšťajú sa .com, .net, .org, .edu, .gov, .mil a .arpa.
• 15. február 1985: .us sa stáva prvou národnou príponou, na papieri.
• 15. marec 1985: symbolics.com, úplne prvá doména.
• 25. apríl 1986: Holandsko dostáva .nl, prvú fungujúcu národnú príponu mimo USA.
• 1. máj 1986: cwi.nl, prvá doména .nl.
• 1991: World Wide Web robí domény zaujímavými pre každého.
• 1995: registrácia je po prvý raz spoplatnená, 100 dolárov za dva roky.
• 31. január 1996: SIDN preberá .nl od Pieta Beertemu.
• 1998: vzniká ICANN.
• 19. december 2003: miliónta doména .nl.
• 22. apríl 2005: weboke.nl.
• 28. apríl 2005: .eu.
• 5. máj 2010: prvé prípony v nelatinskom písme.
• 2014: stovky nových prípon vrátane .frl a .amsterdam.
• 2026: viac ako 400 miliónov domén na svete, .nl oslavuje 40 rokov.

Všetky národné prípony s dátumom narodenia

Nižšie nájdete všetkých 248 národných prípon, ktoré dnes existujú, od najstaršej po najmladšiu, s dátumom, keď IANA (organizácia, ktorá spravuje koreň internetu) príponu vytvorila. Je to okamih, keď bolo pod danou príponou po prvý raz možné registrovať domény; prvá skutočná doména zvyčajne nasledovala v priebehu dní až mesiacov. Ak hľadáte konkrétnu krajinu, použite vyhľadávanie vo svojom prehliadači (Ctrl+F alebo Cmd+F).

Zdroje

• SIDN: 40 rokov domény .nl a míľniky SIDN
• NOS: Štyridsiate narodeniny .nl
• IANA Root Zone Database (dátumy vytvorenia všetkých prípon, získané v októbri 2026)
• Wikipedia: najstaršie domény, Domain Name System a .nl
• Verisign Domain Name Industry Brief, druhý štvrťrok 2026

Chcete sa dozvedieť viac? Absolvujte bezplatný kurz Výber a správa doménového mena, lekcia 1.1 Čo získate registráciou doménového mena.